Dnes som ťa zase videl a zase ma prekvapilo, že to nie je za mnou. Keď sa nestretneme, je mi fajn, ako obvykle, možno mám len hlbšie kruhy pod očami a nesmejem sa tak často, ako kedysi. Ale to si ani neuvedomujem. Skrátka žijem a nič mi nechýba. Lenže keď ťa stretnem, odíde všetka pohoda.
Prekvapuje ma, že ma to ešte tak berie. S tebou je to fakt iné, všetko. Už len keď sa na mňa usmeješ, zahapruje mi krvný obeh. Správame sa k sebe priateľsky, akoby nič. No veď vlastne medzi nami nebolo nič. Až na môj krvný obeh a v rozhorúčení vyhŕknuté vety. Až na tvoj rozpačitý úsmev a vetu: „Ja už niekoho mám.“
Vtedy mi bez všetkej srandy krvný obeh zastal. Prirodzene, nadával som si, niekto ako ty nemôže byť sám. A keby aj bol, prečo by sa mal zahadzovať so mnou?
Najprv som si myslel, že je to ako obvykle. Nebolo to po prvý raz, čo som dostal košom. Zo všetkého som sa dostal. Myslel som si, že aj z teba som sa dostal. Môj krvný obeh ma dostal z omylu. Nie je na to racionálny dôvod.
Vraj ochorenia srdcovocievneho systému zabijú najviac ľudí. Trochu sa bojím. Čo ak ma kvôli tebe môj krvný obeh zabije?
Komentáre
hm, typický problém chlapa, čo sám seba podceňuje...
aj ja si myslím Ursus
Ha
ursus, veriť je málo, treba bojovať... napriek všetkému
Bojovať?
nemaj obavy
Nie je to ta prava....