Je dobré, keď schovávam kľúče, lebo ich nemusím stratiť. Ako dieťa som kľúče strácal v jednom kuse. Potom som sa akosi naučil ich nestrácať. Už celú večnosť mám stále tie isté, jednotlivé kľúče sa obmieňajú, to je pravda, ale samotný zväzok, to, čomu hovorím "moje kľúče" je stále ten istý.
Radšej by som strácal kľúče, lebo teraz strácam ľudí. Vypracoval som sa v tom na takú majstrovskú úroveň, že dokonca strácam aj tých ľudí, čo som nikdy nemal. Dnes som si spomenul hneď na dvoch. Jedného som ani v živote nevidel. Druhého až príliš často. Ale nemal som, v žiadnom zmysle toho slova, ani jedného. A predsa ma ich strata bolí viac ako všetky moje ostatné.
Skúsim tie kľúče stratiť. Možno sa šťastie otočí.
Paradox mojich strát
02.11.2008 14:03:15
Zase som sa rozcitlivel, a to je nebezpečné, lebo potom pijem. Piť je nebezpečné, lebo sa zase len viac rozcitliviem. Strašný kolobeh. Zavrel som sa doma, zamkol som a schoval som kľúče tak, aby som ich nenašiel. Som rozcitlivený aj bez alkoholu, nepotrebujem to ešte zhoršovať.
Komentáre
Ja ti rozumiem...
Pokojne to skús, ja som stratila kľúče min. týždeň... tak budem čakať, či sa to Šťastie otočí :-) Ďakujem za nový pohľad na stratu :-)
Aby to bolo
Tú poslednú vetu som myslela takto nejako :
Nebudem to (stratu kľúčov) brať ako stratu, ale ako symbol Šťastiu aby sa otočilo, príp. čakanie na to.... ;-)