Ursus

Snažím sa jesť rýchlo, lebo záver večere je vždy rovnaký. Odkedy Miloš zomrel, mama nástojí na spoločnej večeri. Musím jesť rýchlo, lebo pri spoločnej večeri sa jedlo naopak pýta von zo žalúdka najrýchlejšou cestou. Je to ako úchylný rituál. Sedíme traja pri stole prestretom pre štyroch. Vedľa mňa je prázdny tanier. Nepoužitý príbor. Nedotknutá stolička. Hlavne rýchlo jesť.

Jelga je posadnutá čistotou, jej brata podozrievam, že sa volá Nikolaj a ja som asi duševne chorý. Inak by som tu nesedel a nepočúval ju. Aj tak jej nerozumiem. Melie dačo v tej svojej čudnej reči a nerozumiem jej ani slovo. Sem-tam zachytím nejakú známu spojku, ale je to dosť ťažké, pretože Jelga neustále kvíli. A je tu len preto, že spím s jej bratom.

Sneh ma potešil. Aspoň niečo príjemné dnes. So snehom máme niečo spoločné. Predstavte si krásnu zasneženú krajinu, všetko vyzerá v poriadku, čisto, neporušene.

A pod snehom hnije lístie.